Územný plán je súbor textov a máp. Ich predmetom je usmerňovanie rôznych prvkov mesta.
Stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní určuje, čo a ako musí územný plán usmerňovať. Každé mesto si však môže sčasti prispôsobiť obsah a rozsah a tým aj spôsob regulácie podľa svojich potrieb.
Nový územný plán reaguje na súčasný vývoj. Odpovedá na potrebu bezpečnej pešej, cyklistickej a hromadnej dopravy.
Mesto má byť v budúcnosti kompaktné – rozvíjané predovšetkým blízko centra, aby sa nerozširovalo do krajiny. V centre je totiž veľa nevyužívaných plôch, ktoré ostali po skončení priemyselnej výroby. Lepšie sa tam poskytuje aj kvalitná MHD. Na dochádzanie potom nie je až také dôležité auto, ktoré znečisťuje prostredie. Je to vhodnejšie aj kvôli ochrane prírody okolo mesta. Ochranu prírody zdôrazňuje aj podpora zelenej infraštruktúry, zadržiavania vody a šetrenia energiami. To najaktuálnejšie, čo je v novom územnom pláne zohľadnené, je aj potreba sociálneho bývania či reagovanie na migráciu (napríklad z dôsledku vojny) posilnením služieb a ubytovacích kapacít. To všetko so zámerom živého a odolného mesta pre všetkých jeho obyvateľov.
1. Podpora celistvosti mesta
• Nový územný plán podporuje princípy kompaktného a dlhodobo udržateľného mesta. Je to také mesto, ktoré je schopné aktívne reagovať na meniace sa potreby svojich obyvateľov a obyvateliek. Mesto, ktoré zvyšuje kvalitu pre bezpečný, zdravý a spokojný život s rešpektom k jeho prirodzeným hodnotám a jeho jedinečnosti, identite.
• Cieľom je dotvárať mesto a doplniť ho o ďalšiu hodnotnú rozvojovú vrstvu.
• Definovuje hranice zastavaného územia a nezastavanej krajiny, napríklad obmedzením stavania na okrajoch mesta.
• Vymedzuje zastavané plochy a opísuje ich limity. Obmedzuje vznik monofunkcií, napríklad plôch určených iba na bývanie, bez umiestnenia služieb.
• Definovuje a rozvíja štruktúru verejného priestoru a významných verejných stavieb.
Čím je zástavba hustejšia a lepšie vybavená službami, tým sú menšie náklady mesta na jej obsluhu, respektíve údržbu a starostlivosť. S dostupnými službami klesá aj potreba jazdiť denne autom do iných mestských častí. Preto sú novovznikajúce štvrte preferované vo vnútri mesta a nie na okraji.
2. ochrana klímy a verejného priestoru
• Nový územný plán zabezpečuje ochranu a rozvoj mestskej a prímestskej krajiny. Ide o rozmanitú zeleň a vodné toky, ktoré územný plán pomenúva a priznáva im aj ich konkrétne funkcie. Sú totiž kľúčové pre adaptáciu mesta na klimatickú krízu.
• Zvýšuje podiel plôch verejných parkov na človeka a zlepšuje tak prístupnosť k chladu a zeleni.
• Zaručuje, aby budúca podoba mesta odrážala existujúce stratégie. Sú to napríklad Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy (2022-2030) a dokumenty regionálneho aj miestneho územného systému ekologickej stability.
• Pozerá sa na ochranu klímy a verejného priestoru komplexne, napríklad udržateľnosť podporuje aj silnou podporou MHD či prímestských vlakov.
Vedeli ste, že Košice majú podľa normatívov a odporúčaní akútny nedostatok parkov? V novom pláne je o 55 % viac parkovo upravenej zelene ako v aktuálne platnom územnom pláne z roku 1976. Obsahuje totiž návrh na desať nových mestských a krajinných parkov, ktoré v meste vytvoria zelený prstenec.
3. Podpora udržateľnej mobility
• Nový územný plán umožňuje posilnenie hlavných dopravných trás MHD.
• Zaisťuje bezpečnú a plnohodnotnú dostupnosť a prestupnosť pre pešiu a ďalšiu pomalú dopravu do všetkých častí mesta. Umožniť posilnenie hlavných dopravných trás MHD.
• Pridáva k tomu potrebnú infraštruktúru, napríklad priechody, zastávky, cyklistické trasy, prestupové terminály a parkoviská P + R.
• Existujúcu dopravnú kostru mesta posilňuje o prepojenie východ – západ. Prekonáva existujúcu bariéru železničného koridoru.
Vedeli ste, že nový územný plán navrhuje električkovú trať napríklad aj na letisko, Sídlisko Ťahanovce a do nového mestského centra? Celkom by v Košiciach mohlo pribudnúť odhadom 12 km nových električkových tratí.
4. Zaistenie stability, predvídateľnosti a zrozumiteľnosti územného plánu
• Nový územný plán aktualizuje informácie a potreby v meste na základe najnovších výskumov, analýz a štatistík.
• Je v zrozumiteľnej podobe a umožňuje aj zobrazenie používateľsky prívetivou formou.
• Je elektronicky dostupný. Informácie o konkrétnej lokalite v meste si bude môcť pozrieť ktokoľvek z mobilu alebo počítača.
• Je interaktívne prepojený s ďalšími súvisiacimi grafickými a informačnými systémami.
Vedeli ste, že je to celkom viac ako 20 % ľudí z okolitých obcí, ktorí denne do Košíc dochádzajú za prácou či štúdiom? Ich počet v budúcnosti ešte narastie a predstavuje záťaž pre infraštruktúru mesta, na ktorú je nový územný plán pripravený.
Aký je rozdiel medzi územným plánom a územným plánom zóny?
Územný plán je navrhnutý pre celé územie mesta v mierke 1 : 10 000, preto sa graficky zaoberá väčšími plochami, nie jednotlivými pozemkami. Pozemkom alebo priestorovým zmenám v malej mierke (dom, ulica) sa venuje dokument územný plán zóny, ktorý rieši vždy len konkrétnu menšiu časť územia.
O čom hovoria regulačné listy a ako sa v nich orientovať?
Regulačné listy obsahujú všetky detaily, ktoré potrebujete vedieť o jednotlivých častiach plochy. Od povolenej funkcie či výšky stavieb až po odporúčané opatrenia vo vzťahu k zeleni. Prvá časť regulačného listu obsahuje základné identifikačné údaje. Druhá časť obsahuje základnú reguláciu funkčného využitia a priestorového usporiadania – tu nájdete stav územia, podiel zastavanosti či zelene a výšku zástavby. Tretia časť obsahuje špecifiká, ak nejaké sú definované. Napokon je súčasťou regulačného listu výpis dopravnej a technickej infraštruktúry, ak sú súčasťou jednotlivých funkčných plôch.
Môže petícia obyvateľstva a nový územný plán zastaviť plánovanú výstavbu?
Právoplatné stavebné povolenia a územné rozhodnutia nemôže nový územný plán zrušiť. Je to proti legislatíve.
Prečo nový územný plán uvažuje s nárastom obyvateľstva, keď demografická krivka klesá?
Podľa najnovších dát (CIKE 2023) vieme, že neoficiálne v meste žije viac obyvateľov, ako hovoria staršie štatistiky. Počítame s týmito zisteniami aj s ďalším ekonomickým rastom, ktorý je pre mesto dôležitý a s ním aj tvorba nových pracovných a ubytovacích možností.
Ako to je s budúcim zahusťovaním sídlisk?
Na sídliskách ani celkovo na stabilizovaných územiach (tam, kde už ľudia bývajú, pracujú a žijú) nie je pridaná podlažnosť. Priestorová rezerva ostáva pri jestvujúcich budovách na pridanie balkónov, výťahov a podobne. Nová výstavba sa plánuje najmä na rozvojových a transformačných územiach, ktoré sú vyznačené na výkrese 2.2. Ide napríklad o územie okolo Magnezitárskej ulice, Nové centrum Hornád, okolie Jarmočnej ulice a Pri bitúnku, Južná trieda od križovatky s Jantárovou ulicou smerom na juh. Nový územný plán chráni voľné plochy na sídliskách tak, aby neprišli napríklad o plochy zelene.
Čo to znamená konkrétne? Aký nárast obyvateľstva predpokladáme na jednotlivých sídliskách?
Najviac bytov môže pribudnúť v Starom meste, až 7000, najmä zásluhou lokality Nové centrum Hornád. Za ňou nasleduje Sídlisko Ťahanovce s počtom 4200 bytových jednotiek, kde je už 40 rokov naplánované pokračovanie sídliska tzv. 4. a 5. etapou (územie ľudovo nazývané Sahara) a tiež obstavanie Americkej triedy z juhu. Podmienkou je však silné posilnenie verejnej dopravy výstavbou dlho plánovanej električkovej trate, ktorá obslúži aj Nové centrum Hornád. Mestská časť Juh má potenciál až 3000 bytov, vďaka plánovanej preložke hlavnej železničnej trate a tým pričlenením územia v okolí Jarmočnej ulice, kde sa nachádza aj južná časť Mlynského náhonu, ktorá je rovnako environmentálne cenná ako jeho severná časť. Nasleduje MČ Sever s potenciálom 2000 bytov, zásluhou územia pri Kostolianskej ceste, kde je však zároveň plánované rozšírenie existujúceho parku o tretinu (územie za tenisovými kurtmi). V štatistikách ďalej dominuje Myslava, s územím nazývaným Girbeš, kde je možnosť umiestniť viac ako 1200 bytov. Krásna, najmä v časti Golianovej ulice, umožňuje výstavbu zhruba 1000 bytov. Každá mestská časť má vyznačené potenciálne rozvojové územia podľa svojich možností a predpokladov, avšak mimo už dnes stabilizovaných a obývaných častí, ktoré nenavrhujeme zahusťovať, ale zachovať a posilniť v nich zeleň a vybavenosť.
Pribudnú parkovacie miesta?
Nemajú pribúdať na teréne ani na úkor zelene. Územný plán počíta s umiestnením parkovacích domov a uprednostňuje udržateľné spôsoby prepravy, pre ktoré posilňuje infraštruktúru. Napríklad električkou, na bicykli či pešo. V návrhu sú tiež prvý raz vyznačené plochy pre záchytné parkoviská a ich obsluhu verejnou dopravou.
Koľko zelene pribudne?
Zelená infraštruktúra je kvôli jej dôležitosti pre udržateľné prostredie v novom územno pláne oveľa podrobnejšie vyznačená ako doteraz. Podľa kvality a údržby rozlišujeme parkovú zeleň a sídelnú a krajinnú zeleň. Rozlohu parkovej zelene oproti existujúcemu stavu navrhujeme zdvojnásobiť, čo si však v praxi vyžiada aj postupné posilnenie jej financovania a starostlivosti. V prepočte navrhujeme 12,6 m2 parkovej zelene na osobu. Celkovo máme v návrhu 16,5 m2 zelene na osobu s tým, že plán počíta s nárastom obyvateľstva mesta na 300 000 osôb. Zhruba polovica z navrhovaných parkov je na plochách, ktoré mali pôvodne iné využitie, napríklad šlo o neupravené plochy. Sieť parkov je v návrhu pospájaná alejami stromov o celkovej dĺžke viac ako 270 km, z toho viac ako 100 km je novonavrhovaných alejí, okolo ciest a chodníkov, kde v súčasnosti stromoradie chýba.
Ako je to s vodou v meste?
Územný plán navrhuje zachovať v plnom rozsahu prirodzené a umelé vodné toky a vodné plochy s možnosťou vytvorenia špecifického brehového porastu a mokrade. Nejde len o vodozádržné opatrenia, ale aj o súčasť modrozelenej infraštruktúry.Navrhuje tiež vsakovacie systémy a zariadenia na akumuláciu (poldre) zrážkových vôd. Už pri návrhu novej výstavby je potrebné vytvárať podmienky pre zadržiavanie dažďovej vody – vsakovaním, zachytávaním v nádržiach, jazierkach a využívaním pre úžitkové účely. V intraviláne sú k vodným plochám pridružené ďalšie funkcie zelene (parky a parkovo upravené plochy – rekreácia a šport) s ohľadom na ich fungovanie a príslušnosť k územnému systému ekologickej stability.
Ako sa dozviem, že moja pripomienka bola zapracovaná?
Pripomienkové konanie je priestorom pre spresnenie a doplnenie regulatívov. Akceptované pripomienky budú zapísané v jednom zverejnenom dokumente, na základe čoho budú zapracované. Všetky neakceptované pripomienky budú opätovne prerokované s ich autormi a autorkami.
Z akých podkladov ste vychádzali?
Východiskové dokumenty sú: Prieskumy a rozbory, Zadanie a Koncept riešenia Územného plánu mesta Košice (ÚPN-M KE), s akceptovanými pripomienkami
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice
Stratégia rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice
Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy
Územný systém ekologickej stability mesta Košice a NATURA 2000
Urbanistická štúdia „Mestská zeleň Košice“
Urbanistická štúdia „Výškové zónovanie mesta Košice“
Výsledky súťaží a rokovaní so zástupcami jednotlivých mestských častí